Srpen 2010

Akita inu

27. srpna 2010 v 12:31 | veny-beny.majitelka blogu |  Zvieratá

Charakteristika::


Akita je popisovaná ako veľký, pevne stavaný pes. Dôležité vzhľadové znaky sú vzpriamené, relatívne malé a mierne dopredu preklopené uši, stočený chvost a pokojná povaha. Srsť je rovná, s hustou a mäkkou podsadou ,ktorú dvakrát do roka vymení. Za typickú farbu sa v Japonsku považuje červená so svetlou maskou, pruhovaná a biela (okrem bielej s urajirom). Podľa štandardu je akita inteligentný pes, ktorý vyniká ušľachtilosťou a hrdosťou. Je to veľmi čistotný pes, vytváranie hygienických návykov je uňho ľahšie než u mnohých iných plemien, ďalšou výhodou je absencia typického psieho zápachu. Kto niekedy akitu vlastnil, potvrdí, že jej povaha má oveľa širší záber. Akita je pes absolútne verný svojej rodine, je k nej pripútaný a poslúcha ju. Nejde o psa, ktorého nakŕmime a potom naňho zabudneme. Akita musí mať možnosť stať sa členom rodiny, potrebuje lásku majiteľov. Ako spoločník je veľmi príjemný. Je to pokojný, vyrovnaný a odvážny pes, ktorý je vybavený dokonalým ochranným inštinktom. Dve veci však akity rady nemajú: majiteľa, ktorý ich chce prehnane k niečomu nútiť, a ostatné veľké psy (záleží od povahy jedinca), ktoré sa im ihneď nepodriadia. Metódy výchovy musia byť založené na motivácii, trpezlivosti , vľúdnosti, dôslednosti a stálosti. V dnešnej dobe sa akita uplatňuje najmä ako rodinný spoločník, sprievodný a strážny pes.


Standard::

Štandard FCI č.225 zo dňa 16.7.1992
Krajina pôvodu: Japonsko
FCI klasifikácia: Skupina 5 (špicové a skupina urtypu) sekcie 5 (ázijský špic a príbuzné plemená bez pracovnej skúšky).
Využitie: Sprievodný pes.
Akita inu standart
Celkový vzhľad: Veľký, plne proporcionálny pes so silnou stavbou tela a pevným základom, druhotné pohlavné znaky sú výrazné, nekomplikovaný, ušľachtilý a dôstojný.
Dôležité proporcie: Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je 10 : 11, fena je o niečo dlhšia.
Vlastnosti: Pokojný, verný, poslušný a bystrý.
Akita inu standart
Hlava: Lebka je v pomere k telu primeraná, široké čelo s výrazným stopom, bez vrások. Mohutné čeľuste, nosný chrbát rovný, nosná huba veľká a čierna. Biele jedince môžu mať mäsové sfarbenie nosnej huby. Ňufák je strednej dĺžky, klinovitý, ale nie príliš špicatý. Chrbát nosa rovný, nožnicový zhryz, pysky tesne priľahlé.
Akita inu standart
Oči: Primerane malé, mandľového tvaru, nie príliš vzdialené od seba, trochu šikmé, čím tmavšie, tým lepšie.
Uši: Pomerne malé, silné, trojuholníkové, s mierne zaoblenou špičkou, nie príliš ďaleko od sebe nasadené, vzpriamené a mierne naklonené dopredu.
Krk: Silný, svalnatý, bez laloku a proporcionálny k hlave.
Telesná stavba: Chrbát rovný a silný, bedrová partia široká a svalnatá, hrudník hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá mierne klenuté, brucho vtiahnuté.
Chvost: Vysoko nasadený, silný, pevne stočený, nesený cez chrbát, pri natiahnutí siaha špička k pätovým kĺbom.
Hrudné končatiny: Lopatka mierne šikmá a dobre vyvinutá, predné končatiny rovné so silnými kosťami, lakte priliehajú k telu.
Panvové končatiny: Dobre vyvinuté, silné, mierne zauhlené.
Tlapy: Silné, guľaté, dobre uzavreté, mierne klenuté.
Pohyb: Pružný a plný (energický).
Osrstenie: Stockhaar, pevné a rovné, podsada mäkká a hustá, na kohútiku a na chrbte o niečo dlhšie, na chvoste najdlhšie.
Farba: Červená, biela, pruhovaná. Všetky uvedené farby okrem bielej musia mať urajiro (prebielená až biela srsť na tvárovej časti a na celej spodnej línii tela, vždy s bielou špičkou chvosta).
Veľkosť: Výška psa 67 cm, feny 61 cm v rozmedzí plus mínus 3 cm.

Historia:::


AKITA INU patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove možno vysledovať do 15. storočia, kostrové nálezy však svedčia o oveľa staršom pôvode. Psy podobného vzhľadu určite v Japonsku existovali už pred zhruba 5000 rokmi. Názov Akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú. Odtiaľ plemeno pravdepodobne pochádza.

Slovo INU znamená pes. Žiadne iné plemeno psa nemá takú dramatickú minulosť a taký veľký kultúrny význam ako akita inu. Na území Japonska sprevádzal človeka a bol mu pomocníkom a priateľom už pred mnoho tisíc rokmi. Na severe Japonska sa zrejme objavil spolu so záhadným národom Ainov , ktorý stojí v celom východnom svete úplne osamotený. Príslušníci tohto národa dnes žijú na ostrove Hokkaidó v južných oblastiach Kurilských ostrovov a na Sachaline. Títo lovci a rybári boli spolu so svojimi psami na japonských ostrovoch prví. Úcta preukazovaná tomuto zvieraťu vychádzala z legendy, podľa ktorej sú Ainovia ľudia pochádzajúci zo spojenia psa a ženy. Akity boli využívané pri love v pároch, aby držali medvede alebo čiernu zver v šachu, kým neprídu lovci.
Najčastejšie záznamy o akitách chovaných vo vznešených rodoch feudálneho Japonska pochádzajú zo 17. storočia. Počas éry Edo za vlády rodov Tokugawa a Taisho ( 1603-1925) začalo dochádzať k selektívnemu chovu akít. Piaty šógun Tokugawa Tsunayoshi vydal v roku 1687 zákon prikazujúci všetkým poddaným, aby boli ku všetkým psom milí a láskaví, pretože on sám sa narodil práve v znamení psa. Pre jeho lásku k psom ho nazývali Inu Kubó alebo "psí šógun". Tsunayoshi taktiež nariadil, aby každého psa titulovali "o-inu sama", čo znamená "pán pes". V nasledujúcej ére boli akity využívané na psie zápasy a predovšetkým ako spoločníci pre samurajov. Psy bojovali veľmi často, a preto plemeno postupom času takmer celkom vyhynulo. Dopyt po bojových psoch bol uspokojovaný krížením s plemenami psov Tosa inu a inými, ktoré však neboli príliš cenené. Psia populácia začala upadať a okolo roku 1900 sa typické jedince vyskytovali už len v okolí mesta Odate v provincii Akita. V roku 1908 boli psie zápasy zakázané. Starosta mesta Odate pán Izumi začal propagovať čistú líniu pôvodného Japonského psa. Ten sa stal základom dnešnej Akity inu. V roku 1927 vznikol chovateľský klub Akita - inu Hozonkai v Odate (AKIHO). Táto spoločnosť vedie plemennú knihu a má rozhodujúci vplyv na tvorbu štandardu plemena. V roku 1931 prehlásil japonský cisár Hirohito akitu za národnú pamiatku a poklad (bol zakázaný akýkoľvek export).

Dnes je akita v Japonsku považovaná za symbol stelesnenia vernosti. Na nádražnej stanici Shibuya v Tokiu stojí od roku 1948 bronzová socha akity "Hachiko", ktorá je pripomienkou lásky a vernosti tohto psa k svojmu pánovi. Hachiko bola akita profesora, ktorý prednášal na univerzite v Tokiu. Každé ráno sprevádzal Hachiko profesora na stanicu a odpoludnia ho tu opäť privítal. Profesor Ueno zomrel v roku 1925 na srdcový infarkt. Hachiko však ďalších desať rokov prichádzal každé ráno a popoludní na stanicu a čakal tam na svojho pána. Dňa 7.3.1935 Hachika našli mŕtveho na mieste, na ktorom tak dlho trpezlivo čakal. Ďalším pamätníkom oddanosti a vernosti týchto psov je pomník dvanástich akít v životnej veľkosti, odliatych z bronzu, ktorý nechal začiatkom 60. rokov postaviť cisár Hirohito v Tokiu. Je venovaný pamiatke statočných psov, ktorí sprevádzali v roku 1957 japonskú vedeckú výpravu na južný pól. Neobyčajne tvrdé poveternostné podmienky donútili členov výpravy vzdať sa v polovici cesty a vrátiť sa späť. Na mieste museli zanechať časť výstroja a skupinu psov. O tri roky neskôr sa na expedíciu vydali znovu. Keď dorazili na miesta, kde minulú cestu prerušili, vrhlo sa k nim s radostným vítaním týchto 12 akít. Aby psy prežili, živili sa tým, čo ulovili na brehu niekoľko sto kilometrov vzdialeného oceánu.

Aj napriek tomu sa vracali na miesta, kde ich ľudia zanechali a čakali na ich návrat. Nakoniec sa dočkali. Druhá svetová vojna bola pre chov akít katastrofou. Vzhľadom na veľký nedostatok potravín bolo kŕmenie psov zločinom a zvieratá boli likvidované. Vojnu prežilo len niekoľko jedincov. Chovatelia z Odate byli rozhodujúcou hybnou silou pri presadení pôvodnej historicky doloženej podoby psa Akita inu namiesto masového rozmnožovania krížencov. Ekonomický rast Japonska vytvoril priestor pre záchranu tohto jedinečného druhu psa. V tej dobe boli ale na výstavách oceňované psy typu Kongo go a Kincho go.
Chovatelia spoločnosti AKIHO upozorňovali na nebezpečný trend, ktorý tieto krížence predstavovali. Zavalitá, neelegantná a mohutná postava, farbou pripomínajúca nemeckého ovčiaka, bola neprijateľná. V USA prudko stúpala popularita línie Dewa, ktorú tam priviezli vojaci po skončení druhej svetovej vojny. Našťastie si našiel v USA priaznivcov aj pôvodný typ japonských akít. V Los Angeles bola založená pobočka spoločnosti AKIHO. Výsledkom týchto rozdielnych chovateľských zámerov je vznik dvoch rozličných typov, tzv. "japonského" a "amerického". Úprava presadená japonským klubom v roku 1992 znamená koniec Akity inu s čiernou maskou, mohutnej postavy, tmavej farby. Typ "americký" bol v Mexiku roku 1999 po dohode JKC a FCI uznaný ako samostatné plemeno s názvom Veľký japonský pes (VJP). Týmto opatrením sa oddelil chov pôvodného japonského typu Akity inu od krížencov typu "amerického", ktorý sa v Európe a inde prelínal. Akita je symbolom zdravia a šťastia. Pohľad na ňu má v človeku vyvolávať pocit harmónie, tepla, nehy, krásy a elegancie.

Výživa::


Akita vyzivaVzhľadom na veľa otázok zo strany záujemcov a majiteľov psov sme sa rozhodli, že napíšeme na naše webové stránky tento príspevok jednoduchou a pre všetkých zrozumiteľnou formou. Budeme sa zaoberať popisom výživy plemena Akita inu, ale uvedené princípy s malými odchýlkami platia všeobecne pre všetky veľké plemená psov. Treba si uvedomiť, že nároky na výživu sú zvýšené predovšetkým v prvom roku života. Keď sa niečo zanedbá v tejto dobe, väčšinou sa to už nedá napraviť. Aby u šteniat prebiehal správny vývoj kostry, svaloviny a všetkých ostatných orgánov, musí strava obsahovať všetky potrebné látky (proteíny, tuky, vitamíny, minerály, stopové prvky, aminokyseliny atď.). Dôležitý je ich správny obsah a vzájomný pomer. Prvé dva mesiace, keď sú šteňatá v starostlivosti chovateľa, matka ich kojí materským mliekom a pri jej správnej výžive mlieko obsahuje všetko potrebné pre zdravý vývoj šteňaťa v ranom veku. Materské mlieko poskytuje šteniatkam tiež obranné látky, pretože imunitný systém sa ešte len začína budovať. Samozrejme podľa počtu šteniat ich možno dokrmovať náhradou materského mlieka od 4. až 5. týždňa, a neskôr vhodnými šteňacími granulami (s vhodným zložením) s trochou nesoleného a nekoreneného vývaru, v ktorom necháme granule zmäknúť.
Od 9. týždňa, kedy už šteňatá prichádzajú k novým majiteľom, kŕmime 4x - 5x denne v pravidelných intervaloch už len granulami, ktoré môžeme vo veľmi malom množstve obohatiť mäsom, najlepšie hydinovým, a trochou vývaru. Pridávať doplnky ku granulám nie je nutné. Robíme to len preto, aby sme docielili chuťové zmeny v inak pri kŕmení granulami jednotvárnej strave. Pri kŕmení len granulami bez doplnkov sa môže časom stať, že váš psík začne predkladané krmivo odmietať. Vždy záleží na konkrétnom jedincovi. Mäso pridávame len vo veľmi malom množstve, a to preto, aby sa neporušil pomer vápnika a fosforu ktorý je u veľkých psích plemien mimoriadne dôležitý. Kvalitné granule superprémiových a prémiových radov sú kompletným krmivom so všetkými potrebnými látkami vo vedecky spočítanom množstve a pomere. Sú pre psíka ľahko stráviteľné a spracované tak, aby boli čo najlepšie využiteľné. Ich podávaním si zaistíte správny vývoj šteňaťa vo všetkých jeho fázach. Dnes sa granule ponúkajú podľa veľkosti plemena.
Pre akitu je vhodné zvoliť šteňacie granule pre veľké plemená (Large Breed). Je samozrejme vhodné občas doplniť tuto stravu o ovocie, zeleninu, detské piškóty, tvaroh, jogurt, syr atď. V žiadnom prípade nedávajte psom zvyšky od stola. V období vývoja, keď sa začínajú dvíhať ušká a rásť zuby spolu s búrlivým rastom kostí, svaloviny a samozrejme ostatných orgánov, sa môže prejaviť deficit vápnika. Dôrazne však upozorňujeme, aby ste jeho pridávanie do stravy konzultovali so svojim veterinárom a aby on podľa rozboru určil, či je to nutné.
Telo psa si s krátkodobým nedostatkom tohto prvku dokáže poradiť, neporadí si však s jeho prebytkom. Pomer prvkov vápnika a fosforu je v strave veľmi dôležitý. Po zdarnom prekonaní tohto obdobia, pokiaľ kŕmime kvalitnými granulami, už problémy nebývajú. Samozrejme, s postupujúcim vekom šteňaťa sa znižuje počet kŕmnych dávok. Od 13. - 14. mesiaca môžete prejsť na granule pre dospelé psy (Adult), pričom väčšinový podiel v kŕmnej dávke musia mať stále granule.
Upozorňujeme ešte na jednu vec: krmivo pre akitu nesmie obsahovať sóju! Je na ňu veľmi citlivá a následné alergie prejavujúce sa kožnými problémami sú zdĺhavé a liečba je pre psa nepríjemná. Neodporúčame preto kŕmiť hypermarketovými krmivami, ktoré pre zníženie výrobných nákladov obsahujú kafilérne múčky, tuky a sóju. Krmivá prémiových a superprémiových radov, napr. Best Choice, K 9, Bosch, Acana a iné majú vyhovujúcu kvalitu a sú pre akitu vhodné.
Na vrecku s krmivom musí byť deklarovaná neprítomnosť sóje. Akita nie je pes náročný na množstvo stravy, ale z vyššie opísaných dôvodov je vhodné toto plemeno kŕmiť kvalitnými krmivami.
Najdôležitejšie látky v krmive pre psy…
Proteíny: Sú stavebným materiálom tela. Preto je podiel proteínov v strave taký významný. Dôležitá je predovšetkým využiteľnosť.
Tuk: Dodáva organizmu energiu. Pri tukoch sú pre využiteľnosť krmiva zvieraťom rozhodujúce mastné kyseliny a ich zloženie.
Uhľohydráty: Sú zdrojom rýchlej účinnej energie, ktorá má veľký význam pri krátkodobej námahe zvierat.
Vláknina: Označuje podiel rastlinných balastných látok v krmive. Má veľký význam pre dobu zotrvávania stravy v tele, teda pre stráviteľnosť krmiva.
Vitamíny: Bez vitamínov nefunguje pri látkovej premene vôbec nič. Každý vitamín má špeciálnu úlohu. Preto je dôležité, aby každý vitamín bol obsiahnutý v krmive v správnom množstve.
Minerálne látky a stopové prvky: Sú dôležitou súčasťou kostry a pohybového ústrojenstva

Výchova:::


akita billboard
týchtVýchova plemena Akita inu vyžaduje dôslednosť. Okrem nej je potrebný tiež láskyplný a trpezlivý prístup zo strany majiteľa. Nesnažte sa prehnane svoju akitu k niečomu nútiť. Zistíte, že tak len posilňujete jej tvrdohlavosť. S láskou, trpezlivosťou, priateľským prístupom a rozumnou mierou prísnosti (ak je to vôbec potrebné) dosiahnete to, aby váš pes vykonával požadované príkazy. Akita urobí z lásky k svojmu pánovi všetko, aj keď nie vždy na prvý raz. Je to veľmi bystrý, inteligentný, ale samostatne mysliaci pes. Je preto nutné, aby počas prvého roku života prebehla vhodným spôsobom jeho výchova a socializácia. Základné návyky a socializáciu získava mladý jedinec u chovateľa už v skorom veku. Zhruba od 6. - 7. týždňa života sa veľmi pozvoľna začína pristupovať k výchove. Socializácia a výchova by mala prebehnúť zhruba do 7.-8. mesiaca veku psa. Počas tohto obdobia je nutné umožniť kontakt s ľuďmi, psami a navštevovať frekventované miesta, ak chceme vychovať spoľahlivého a socializovaného psa. Nedodržanie o zásad je veľmi závažnou chybou. Čo naučíme akitu v prvom roku života, to nikdy nezabudne. Kontaktom s cudzími ľuďmi nestráca schopnosť strážiť a ako už bolo povedané, je to samostatne mysliaci pes, dokáže sám veľmi rýchlo zhodnotiť situáciu a podľa toho konať. Napriek tomu, že je akita "tvrdohlavý" pes, pri správnom vedení je veľmi poslušný a učenlivý. Všetky povely je schopný plniť veľmi presne. Ďalším dôležitým bodom výchovy je vštepovať psovi jeho postavenie v ľudskej "svorke". Majiteľ je vždy vodcom svorky (alfou), rodina betou a až potom je pes. V tomto bode je nutné byť dôsledný. V prípade zanedbania by sme v neskoršom veku narazili na odpor (záleží od povahy jedinca). V prípade potreby je najúčinnejšou výchovnou metódou chytiť psa za kožu na zátylku, poriadne s ním zatriasť a dôrazne napomenúť "Nesmieš" alebo "Fuj". Ak by to bolo potrené, je možné prevrátiť psa do podriadenej polohy na chrbát a prstami rúk napodobniť zahryznutie opäť s veľmi dôrazným napomenutím. V žiadnom prípade nepoužívajte ako výchovnú metódu úder rukou či iným predmetom. Vyvolalo by to strach z ruky. Prvou metódou dosiahnete u vášho psa rešpekt (nie strach) a upevníte si svoje postavenie v hierarchii svorky. Táto metóda platí aj na iné plemená, akita inu má však tú prednosť, že je v hierarchii svorky stála. Majiteľ, ktorý je dôsledný, venuje sa svojmu psovi, má skúsenosti alebo dáva na rady skúsených chovateľov, kynologické výcvikové stredisko navštevovať nemusí. Na druhej strane to môže byť aj výhoda, pretože Váš pes tam bude v kontakte s ľuďmi i psami iných plemien. Dôrazne však upozorňujeme, že si treba vybrať stredisko, kde majú s týmto plemenom skúsenosti, inak totiž môžu napáchať viac škody ako osohu. V prípade problémov je vždy lepšie kontaktovať chovateľa a ak vám neporadí, vyhľadať pomoc skúseného kynológa v KVS. Pri kontakte so psami buďte vždy opatrní, pretože akita je v rámci psej svorky dominantný pes (záleží od jedinca) a nemusí byť tolerantný voči niektorým prejavom hry alebo dominantného správania. Ďalšou jednoduchou, ale účinnou pomôckou pri výchove je od malička naučiť psa na to, že majiteľ aj členovia rodiny mu môžu siahnuť do misky s krmivom(občas ho kŕmte z ruky). Treba s tým začať naozaj v skorom veku, pes si na to zvykne a v neskoršom veku nie je problém takto vychovanému jedincovi odobrať akýkoľvek nežiaduci predmet či pochúťku. Aj takýmto spôsobom si upevňujete svoje postavenie, pes vás rešpektuje a stavia sa voči vám do podriadenej pozície. V hierarchii svorky sa ako prví vždy kŕmia vodcovskí jedinci a týmto prirodzeným spôsobom posilňujete u psa vedomie o vašej nadradenosti. Dobre vychovaný pes si musí od majiteľa nechať odobrať akúkoľvek pochúťku či obľúbenú vec bez náznaku nevôle či dokonca zavrčania. Celkovo sa dá povedať, že akita inu sa výchovou veľmi nelíši od iných plemien, ale trochu sa líši prístupom. Výchova nemôže byť založená na prehnanom výcviku. Je veľmi dôležité, aby mal majiteľ svojho psa rád, dával mu to najavo a v prípade, že povely plní dobre, treba ho pochváliť a odmeniť. Možno povedať, že správne vychovaná akita je úplne jedinečný, priateľský, spoľahlivý, poslušný, na majiteľovi citovo závislý pes. Toto plemeno je už tisíce rokov spoločníkom človeka a  pochádza z úplne inej kultúry a mentality národa. Naučme sa rešpektovať toto dedičstvo. Potom je oveľa jednoduchšie, aby akita rešpektovala vás.


Raťáci

26. srpna 2010 v 16:31 | veny-beny.majitelka blogu

OBAL:::



Raptaci je dobri film ktorom nwm kolo dievcat ide do tabora ci kam a tam nemozu mat vstah s chalanmi a su tam aj dve chalani ktorim sa pacia baby a zalubili sa do nich a baby tiez


Foto o chalanoch:::

Fotka o babach:::


A baby sa na konci zbavja sa stoho  stareho muze ktori nanich daval pozor a dvaja baby budu chodit stimi chalanmi

Mala animacia::::

raftaci-cz-film-novinky-dvdrip-supr-komedie.avi |